Osobné svedectvá

Moja

cesta k Bohu

Volám sa Tomáš Hrebeň, narodil som sa a žijem v Prievidzi. Teraz som študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia v Žiline v obore Systémy pre podporu rozhodovania. Rád by som Vám povedal svoj príbeh ako som spoznal Boha, a ako on jedná v mojom živote.
Narodil som sa 16.10.1988 v Bojniciach. S Bohom som sa prvý krát stretol u svojich starých rodičov. Bol som ešte malý chlapec, keď mi babka pred spaním čítavala bibliu pre deti a pred spaním som sa modlieval modlitbu, ktorú ma naučila...

Taká aká som

Taká, aká som. Prečo začínam svoje svedectvo touto vetou? Chcem Vám o tom porozprávať.
Od malička ma moji rodičia vychovávali tak, že som sa im snažila vždy zapáčiť. Bola som veľmi poslušné dievča. Nemali so mnou veľa roboty – učila som sa na samé jednotky, bola som pri mojich mladších troch bratoch maminina pravá ruka, alebo "druhá mama" a vždy som ich karhala za všetko, čo neurobili podľa mňa správne. Sem-tam som im uštedrila nejaký ten pohlavok, ale nikdy som s nimi nemala hlboký vzťah...

Slušný chlapec a predsa stratený

Vyrastal som v rodine, ktorá mi dala základné kresťanské poznanie. O Bohu som nepochyboval, vždy som veril, že je. Bol som od malička tak povediac bezproblémové dieťa, dobre som prospieval v škole, nemal som problémy so správaním, aj pubertu som prešiel veľmi pokojne. Podľa slov mojich rodičov si ju ani nevšimli. Bol som taký navonok slušný chlapec. Ale... 


 

Spoznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.

Moja cesta k Pánovi nebola jednoduchá. Bola plná bolesti, sklamania a nenaplnených očakávaní. Hľadala som lásku tam, kde nebola. Hľadala som naplnenie tam, kde nebolo. Ale od začiatku. Vyrastala som v rodine, kde sa o Bohu nehovorilo. Žili sme celkom normálnym, slušným životom. Moji rodičia však mali medzi sebou problémy a veľa sa hádali. Otec športoval a popritom chodieval za inými ženami. Mama chcela ukončiť svoj život. Mala som vtedy 3 roky. A práve vtedy začali moje psychické problémy. Zo dňa na deň som prestala rozprávať, mala som 7 neprirodzených pohybov, gestikulácii.

Ako som sa stal kresťanom

Volám sa Kavo. Vyrastal som v nekresťanskej rodine. Nikto ma k Bohu neviedol, iba moja stará mama ma raz vzala do kostola, že poď môj chlapček, poď sa pozrieť, ako to v kostole vyzerá. Tam sa mi veľmi páčil zvon.
Moji rodičia neboli zosobášení. Od seba odišli, keď som bol ešte malý. Ostal som bývať s maminou. Ona ma živila a starala sa o mňa, pokiaľ som chodil na základnú školu. Na základnej škole bolo so mnou ešte všetko v poriadku, tam som sa ešte držal. Potom však prišla stredná škola a ja som odišiel bývať na internát. Bolo to pre mňa oslobodenie. Už ma nikto nemohol kontrolovať, už ma nikto nemohol sekírovať, ale tam sa môj život zmenil a tam to všetko začalo.

Ako mi Boh ukázal moju pravú tvár

Vychovávala ma moja mamička sama aj s mojimi dvoma mladšími bratmi – dvojčatami. Mala to veľmi ťažké, ale robila to z celého srdca a najlepšie ako vedela. K Bohu sa ma snažila viesť moja babka, ktorá ma brávala do katolíckeho kostola. Pravdu povediac som to neznášala, hoci keď sa čítalo z biblie mala som veľmi pekné pocity. Bol to pre mňa taký svetlý bod omše. Chodila som v škole na náboženstvo, kde jedna pani katechétka vo mne zabila aj tu malú vieru v Boha, ktorú som mala. Snažila sa nám vysvetliť Božiu spravodlivosť. Nebol to moc vydarený pokus, lebo príklady ktoré uviedla sa mi teda rozhodne nezdali spravodlivé. Takže asi v 4.triede som usúdila, že buď Boh neexistuje, alebo nie je spravodlivý.    Potom prišla puberta ...

Spoločenstvo kresťanov v Prievidzi   e-mail:skrestanovpd@gmail.com​​​​​​

A.Mišúta 779/32, 1. poschodie OD Lúky,​ sídlisko Zápotôčky,

Prievidza 97101

Nedeľa 9:30-12:00 Piatok od 18:00 Streda 18:00

rwww.krestaniapd.sk

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now