Taká, aká som. Prečo začínam svoje svedectvo touto vetou? Chcem Vám o tom porozprávať.
Od malička ma moji rodičia vychovávali tak, že som sa im snažila vždy zapáčiť. Bola som veľmi poslušné dievča. Nemali so mnou veľa roboty – učila som sa na samé jednotky, bola som pri mojich mladších troch bratoch maminina pravá ruka, alebo "druhá mama" a vždy som ich karhala za všetko, čo neurobili podľa mňa správne. Sem-tam som im uštedrila nejaký ten pohlavok, ale nikdy som s nimi nemala hlboký vzťah. Chýbala mi rovnocenná duša a tým pádom som sa veľmi rýchlo dostala do sveta dospelých, do ich problémov a takisto som sa snažila ako dospelá vyzerať. Nemyslím teraz vzhľadom, ale správaním. Chcela som byť dokonalá a všetko zvládať ako pravý "dospelák". Toto všetko sa dialo počas môjho dospievania. Musím však spomenúť moment, ktorý sa stal keď som mala asi 11 rokov. Moja mamina mi v tom čase dosť rozprávala o Ježišovi a o zmene, ktorá sa s ňou stala a aj ja som v jeden večer odovzdala svoj život Jemu a povedala mu všetky hriechy, na ktoré som si spomenula. Otázkou je, či vtedy viac zavážila skutočnosť, že mi o tom často hovorila a ja som ju chcela nasledovať...ale v každom prípade viem, že to bol významný moment pre môj život. Niečo sa v mojom srdci zmenilo a ja som nebojácne hovorila o Ježišovi a o Biblii v škole na hodinách náboženstva. Niekedy som prišla domov s plačom, lebo som sa stretávala s nepochopením hlavne zo strany tety katechétky.
Ale ako to bolo ďalej? Moja snaha ukázať sa pred druhými v najlepšom svetle ma neopúšťala ani potom. Chodievala som na kresťanské pobyty, rozprávala som tam svedectvá o tom, čo som prežila s Pánom, a bola som na to hrdá. Ale jedna vec mi chýbala. Nevedela som sa uvoľniť, nevedela som prestať sa toľko snažiť zapáčiť sa ľuďom aj Bohu. Medzitým som začala chodiť na vysokú školu a v tom čase som začala mať vzťah s mužom, ktorý trval jeden rok. Ten rok bol plný snahy byť tou najlepšou partnerkou, vo všetkom ho pochopiť, všetko vydržať a dokonca som bola presvedčená, že tento vzťah je vôľou Božou pre mňa.  Ale po roku sa začalo všetko sypať a ja som prišla do stavu veľkej vyčerpanosti. Zlomilo ma to. Bolo to na jar, keď sme sa rozišli a ja som sa pýtala, kde sa stala chyba. Ako veľmi môže človek spadnúť na dno z "výšin", kedy si myslí že robí všetko správne. Ale na druhej strane som za ten rok veľmi vďačná, pretože bol začiatkom mojej premeny. A tá premena trvá doteraz. Krátko po tom rozchode som spoznala môjho terajšieho manžela Igora a cez neho mi Pán naozaj začal ukazovať svoju nezištnú lásku. Že ma miluje takú, aká som. A nemusím stále na seba "dohliadať", či som dokonalá a robím všetko správne. On nedáva podmienky pre svoju lásku. Odvtedy som zažila samú seba vo všelijakých "náladách", a koľkokrát som bola až zaskočená, čo všetko sa ešte vo mne skrýva :-). Ale Pán mi dal vždy pocítiť, že som milovaná a že aj ja tak môžem druhých milovať. Dnes máme s manželom malé bábätko a nie je všetko ružové. Stále máme svoje problémy ako všetci ľudia. Moji rodičia sa nedávno rozviedli. Ja sama stále prechádzam svetlejšími dňami aj dňami veľmi ťažkými a temnými. Jediné, čo ma drží je to, že Ježiš je moja nádej a – som milovaná. Taká, aká som. Prajem Vám, aby sme spoločne toto prežívali ešte hlbšie, a aby náš život a naše dni mali naozaj ten pravý zmysel.

     Anička G.